Pozvánky



25.06.2019


06.03. - 27.09.


29.04. - 27.09.



História


 

Dejiny našej akademickej knižnice sú organicky späté s históriou pôsobenia vysokoškolských inštitúcií humanitného zamerania v našom regióne. Ako najväčšia akademická knižnica v Prešovskom kraji by sme vo všetkej úcte a pokore radi nadviazali na tradície založené Kolegiálnou knižnicou, o ktorej najstaršia písomná zmienka je ešte z roku 1673.

Vznik knižnice sa datuje do roku 1949, kedy bola vládnym výnosom založená v Košiciach Pobočka Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave a spolu s ňou vznikla aj knižnica pod názvom Knižnica Pobočky Pedagogickej fakulty SU v Košiciach. Prvá publikácia M. M. Šejnman: Vatikán 1948 bola zaevidovaná v prírastkovom zozname knižnice 22.7.1949.

Vládnym nariadením z 8. júla 1952 bola Pobočka PF SU premiestnená do Prešova a následne bol presťahovaný aj jej knižničný fond, ktorý tvorilo 4 308 zväzkov. Týmto začala knižnica svoje pôsobenie v Prešove pod názvom Knižnica Pobočky Pedagogickej fakulty SU v Prešove.

V roku 1953 v súvislosti s reorganizáciou československého školstva z Pobočky Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity vznikla Vyššia pedagogická škola a zároveň práve v tomto roku bola v Prešove zriadená aj Filologická fakulta Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Knižnica tak začala slúžiť dvom vysokým školám súčasne, čo bol v rámci vtedajšieho Československa unikát. Názov knižnice znel Ústredná knižnica pri Vyššej pedagogickej škole a Filologickej fakulte v Prešove. V tejto dobe knižnica sídlila v centre Prešova na terajšej Hlavnej ulici č. 22 v historickej budove známej ako palác Klobušickovcov a jej činnosť zabezpečovali 2 pracovníci, pričom jeden z nich, JUDr. Vladimír Kováč, bol vedúcim knižnice a viedol ju až do 31.12.1962. Výrazne sa zaslúžil o vybudovanie knižnice a jej etablovanie medzi prešovskými akademikmi.

V roku 1956 knižnica svoj názov len mierne modifikovala na Ústrednú knižnicu Vyššej pedagogickej školy a Filologickej fakulty v Prešove.

V roku 1959 z Vyššej pedagogickej školy vzniká Pedagogický inštitút a z Filologickej fakulty VŠP vznikla vládnym výnosom Filozofická fakulta, ktorá spolu s Lekárskou fakultou v Košiciach tvorila Univerzitu P. J. Šafárika so sídlom v Košiciach. Knižnica bola organizačne začlenená pod Filozofickú fakultu UPJŠ a dostala názov Ústredná knižnica Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Knižnica však zároveň slúžila aj Pedagogickému inštitútu a pokračovala tak v poskytovaní služieb dvom vysokým školám súčasne.

Dňa 1.1.1963 sa stal novým vedúcim knižnice Jozef Tutoky, prom. fil., ktorý bol na jej čele až do 14.7.1998. V tom čase mala knižnica 7 odborných pracovníkov, vo svojom knižničnom fonde evidovala takmer 145 000 zväzkov dokumentov a jej rozloha bola 617 m2. Počas jeho funkčného obdobia vývoj knižnice dynamicky pokračoval - knižničný fond, priestory knižnice a počet jej zamestnancov sa viac ako zdvojnásobili.  

V roku 1964 sa Pedagogický inštitút pretransformoval na Pedagogickú fakultu, ktorá sa stala súčasťou UPJŠ a knižnica opätovne menila názov, ktorý znel Ústredná knižnica Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty v Prešove. Knižnica si plnila základné úlohy prostredníctvom dvoch oddelení: Oddelenia spracovania knižničných fondov a Oddelenia styku s čitateľom, pričom organizačne bola riadená Dekanátom Filozofickej fakulty UPJŠ.

Na báze troch ústredných fakultných knižníc bola v roku 1973 zriadená Ústredná knižnica a Študijno-informačné stredisko UPJŠ v Košiciach. Jej súčasťou bola aj naša knižnica, ktorá dostala názov Ústredná knižnica UPJŠ, vysunuté pracovisko v Prešove.  Toto pracovisko fungovalo so všetkými oddeleniami potrebnými na zabezpečenie služieb (akvizícia, katalogizácia, požičovňa, študovňa a informačné pracovisko). Špecifickou črtou knižnice bola skutočnosť, že napriek centrálnemu riadeniu si zachovala samostatnosť knižničných fondov, samostatnosť evidencie a spracovania a samostatnosť poskytovania služieb. V roku 1981 knižnica začala v názve používať aj skratku ŠiS a jej názov sa opätovne menil na Ústredná knižnica a ŠiS UPJŠ v Košiciach, vysunuté pracovisko v Prešove.

Významným medzníkom v činnosti prešovských fakúlt a tým aj ich knižnice bol rok 1984. V tomto roku bola pre prešovské fakulty UPJŠ dokončená výstavba vysokoškolského areálu na Gottwaldovej ulici (teraz Ul. 17. novembra). Súčasťou tohto komplexu boli aj priestory určené pre knižnicu. 

V roku 1990 sa UPJŠ rozšírila o dve nové prešovské fakulty - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu a Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu, čím sa rozšírilo aj prešovské pracovisko Ústrednej knižnice o dve špecifické knižnice, ktoré sú dodnes jej súčasťou, aj keď pracovníčka na GBF PU prešla organizačne do personálneho stavu knižnice až v roku 2005.

V roku 1991 bola Ústredná knižnica a ŠIS UPJŠ premenovaná na Univerzitnú knižnicu UPJŠ v Košiciach a opäť sa menil aj názov knižnice, ktorý znel Univerzitná knižnica UPJŠ, vysunuté pracovisko v Prešove. Až do konca roka 1996 bola Univerzitná knižnica UPJŠ najväčšou akademickou knižnicou v regióne východného Slovenska.

V roku 1997 bola zriadená Prešovská univerzita v Prešove zákonom č. 361/1996 Z. z. o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na dve samostatné univerzity. So vznikom Prešovskej univerzity v Prešove dostala naša knižnica svoj dnešný názov Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove (UK PU) a opätovne začala pôsobiť ako samostatné pracovisko. V tom čase mala knižnica 18 pracovníkov (16 odborných), vo svojom knižničnom fonde evodovala takmer 303 000 dokumentov a jej rozloha bola 1 318 m2. Dňa 15.7.1998 sa riaditeľom knižnice stal Ing. Peter Haľko, ktorý ju vedie aj v súčasnosti.

S dynamickým rozvojom univerzity a vznikom jej nových pracovísk dochádza aj k nevyhnutnému rozširovaniu priestorov a služieb akademickej knižnice. So vznikom Fakulty zdravotníctva v roku 2002 sa aj UK PU rozrástla o ďalšie pracovisko a spolu s centrálnou knižnicou a dvomi knižnicami na bohosloveckých fakultách tvorili UK PU už 4 pracoviská.

Od vzniku PU sa nám tak podaril zdvojnásobiť plochu knižnice na 2 643 m2 a počet miest v študovniach zvýšiť štvornásobne zo 78 na 303. Rozšírením Centrálnej študovne sa rapídne zlepšili aj podmienky na usporiadavanie rôznych podujatí (vernisáží, koncertov, knižných a umeleckých výstav, prezentácii a pod.), ktorých teraz v spolupráci s ostatnými súčasťami univerzity organizujeme vyše 50 ročne, čo je desaťnásobne viac ako v roku 1997. Spolu s novými priestormi prišla aj vyššia kvalita poskytovania knižnično-informačných služieb, ktorá bola podporená aj implementáciou informatických projektov, ktoré sú aktuálne dodnes. Vymenujme aspoň najdôležitejšie z nich:

  • Projekt KoLIN - implementácia knižnično-informačného systému ALEPH.
  • Projekt PULIBnet - vybudovanie autonómnej počítačovej siete s vlastným webovým sídlom PULIB.SK.
  • Projekt registrácie evidencie publikačnej činnosti PU - ProfLib.
  • Projekt elektronického publikovania na PU - ELDOC.
  • Projekt registrácie elektronických záverečných prác - DaWinci.

Doterajšie Vedenia Prešovskej univerzity, ale aj vedenia jednotlivých fakúlt pochopili, že bez kvalitnej knižnice nemôže byť ani kvalitná univerzita. Preto sa v duchu hesla "knižnica je srdcom univerzity" snažili a snažia v rámci svojich možností podporovať jej rozvoj, za čo im patrí naše uznanie a vďaka.  Dovolíme si preto tvrdiť, že obdobie od vzniku Prešovskej univerzity patrí k tým najsvetlejším etapám v histórii knižnice. Potvrdzujú to rôzne ocenenia našej práce tak zo strany čitateľov, predstaviteľov univerzity a jej súčastí, ako aj z prostredia mimo PU (Akreditačná komisia, EUCA, Slovenská národná knižnica...).

Univerzitná knižnica PU má bezpochyby bohatú históriu, veď svoje služby poskytuje prešovskej akademickej obci od päťdesiatych rokov minulého storočia, no stále je vitálna a plná síl, odhodlaná prijať ďalšie výzvy, ktoré na ňu čakajú a poskytovať svojim čitateľom čo najkvalitnejšie knižnično-informačné služby. 


12.05.2019