Pozvánky



07.12. - 24.02.


14.12. - 24.02.



História


 

Dejiny našej akademickej knižnice sú organicky späté s históriou pôsobenia vysokoškolských inštitúcií humanitného zamerania v našom regióne. Ako najväčšia akademická knižnica v Prešovskom kraji by sme vo všetkej úcte a pokore radi nadviazali na tradície založené Kolegiálnou knižnicou, o ktorej najstaršia písomná zmienka je ešte z roku 1673.

Vznik knižnice sa datuje do roku 1949, kedy bola vládnym výnosom založená v Košiciach Pobočka Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave a spolu s ňou vznikla aj knižnica pod názvom Knižnica Pobočky Pedagogickej fakulty SU v Košiciach. Prvá publikácia M. M. Šejnman: Vatikán 1948 bola zaevidovaná v prírastkovom zozname knižnice 22.7.1949.

Vládnym nariadením z 8. júla 1952 bola Pobočka PF SU premiestnená do Prešova a následne bol presťahovaný aj jej knižničný fond, ktorý tvorilo 4 308 zväzkov. Týmto začala knižnica svoje pôsobenie v Prešove pod názvom Knižnica Pobočky Pedagogickej fakulty SU v Prešove.

V roku 1953 v súvislosti s reorganizáciou československého školstva z Pobočky Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity vznikla Vyššia pedagogická škola a zároveň práve v tomto roku bola v Prešove zriadená aj Filologická fakulta Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Knižnica tak začala slúžiť dvom vysokým školám súčasne, čo bol v rámci vtedajšieho Československa unikát. Názov knižnice znel Ústredná knižnica pri Vyššej pedagogickej škole a Filologickej fakulte v Prešove. V tejto dobe knižnica sídlila v centre Prešova na terajšej Hlavnej ulici č. 22 v historickej budove známej ako palác Klobušickovcov a jej činnosť zabezpečovali 2 pracovníci, pričom jeden z nich, JUDr. Vladimír Kováč, bol vedúcim knižnice a viedol ju až do 31.12.1962. Výrazne sa zaslúžil o vybudovanie knižnice a jej etablovanie medzi prešovskými akademikmi.

V roku 1956 knižnica svoj názov len mierne modifikovala na Ústrednú knižnicu Vyššej pedagogickej školy a Filologickej fakulty v Prešove.

V roku 1959 z Vyššej pedagogickej školy vzniká Pedagogický inštitút a z Filologickej fakulty VŠP vznikla vládnym výnosom Filozofická fakulta, ktorá spolu s Lekárskou fakultou v Košiciach tvorila Univerzitu P. J. Šafárika so sídlom v Košiciach. Knižnica bola organizačne začlenená pod Filozofickú fakultu UPJŠ a dostala názov Ústredná knižnica Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Knižnica však zároveň slúžila aj Pedagogickému inštitútu a pokračovala tak v poskytovaní služieb dvom vysokým školám súčasne.

Dňa 1.1.1963 sa stal novým vedúcim knižnice Jozef Tutoky, prom. fil., ktorý bol na jej čele až do 14.7.1998. V tom čase mala knižnica 7 odborných pracovníkov, vo svojom knižničnom fonde evidovala takmer 145 000 zväzkov dokumentov a jej rozloha bola 617 m2. Počas jeho funkčného obdobia vývoj knižnice dynamicky pokračoval - knižničný fond, priestory knižnice a počet jej zamestnancov sa viac ako zdvojnásobili.  

V roku 1964 sa Pedagogický inštitút pretransformoval na Pedagogickú fakultu, ktorá sa stala súčasťou UPJŠ a knižnica opätovne menila názov, ktorý znel Ústredná knižnica Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty v Prešove. Knižnica si plnila základné úlohy prostredníctvom dvoch oddelení: Oddelenia spracovania knižničných fondov a Oddelenia styku s čitateľom, pričom organizačne bola riadená Dekanátom Filozofickej fakulty UPJŠ.

Na báze troch ústredných fakultných knižníc bola v roku 1973 zriadená Ústredná knižnica a Študijno-informačné stredisko UPJŠ v Košiciach. Jej súčasťou bola aj naša knižnica, ktorá dostala názov Ústredná knižnica UPJŠ, vysunuté pracovisko v Prešove.  Toto pracovisko fungovalo so všetkými oddeleniami potrebnými na zabezpečenie služieb (akvizícia, katalogizácia, požičovňa, študovňa a informačné pracovisko). Špecifickou črtou knižnice bola skutočnosť, že napriek centrálnemu riadeniu si zachovala samostatnosť knižničných fondov, samostatnosť evidencie a spracovania a samostatnosť poskytovania služieb. V roku 1981 knižnica začala v názve používať aj skratku ŠiS a jej názov sa opätovne menil na Ústredná knižnica a ŠiS UPJŠ v Košiciach, vysunuté pracovisko v Prešove.

Významným medzníkom v činnosti prešovských fakúlt a tým aj ich knižnice bol rok 1984. V tomto roku bola pre prešovské fakulty UPJŠ dokončená výstavba vysokoškolského areálu na Gottwaldovej ulici (teraz Ul. 17. novembra). Súčasťou tohto komplexu boli aj priestory určené pre knižnicu. 

V roku 1990 sa UPJŠ rozšírila o dve nové prešovské fakulty - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu a Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu, čím sa rozšírilo aj prešovské pracovisko Ústrednej knižnice o dve špecifické knižnice, ktoré sú dodnes jej súčasťou, aj keď pracovníčka na GBF PU prešla organizačne do personálneho stavu knižnice až v roku 2005.

V roku 1991 bola Ústredná knižnica a ŠIS UPJŠ premenovaná na Univerzitnú knižnicu UPJŠ v Košiciach a opäť sa menil aj názov knižnice, ktorý znel Univerzitná knižnica UPJŠ, vysunuté pracovisko v Prešove. Až do konca roka 1996 bola Univerzitná knižnica UPJŠ najväčšou akademickou knižnicou v regióne východného Slovenska.

V roku 1997 bola zriadená Prešovská univerzita v Prešove zákonom č. 361/1966 Z. z. o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na dve samostatné univerzity. So vznikom Prešovskej univerzity v Prešove dostala naša knižnica svoj dnešný názov Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove (UK PU) a opätovne začala pôsobiť ako samostatné pracovisko. V tom čase mala knižnica 18 pracovníkov (16 odborných), vo svojom knižničnom fonde evodovala takmer 303 000 dokumentov a jej rozloha bola 1 318 m2. Dňa 15.7.1998 sa riaditeľom knižnice stal Ing. Peter Haľko, ktorý ju vedie aj v súčasnosti.

S dynamickým rozvojom univerzity a vznikom jej nových pracovísk dochádza aj k nevyhnutnému rozširovaniu priestorov a služieb akademickej knižnice. So vznikom Fakulty zdravotníctva v roku 2002 sa aj UK PU rozrástla o ďalšie pracovisko a spolu s centrálnou knižnicou a dvomi knižnicami na bohosloveckých fakultách tvorili UK PU už 4 pracoviská.

15. ročné jubileum univerzity prináša so sebou aj priestor na malé obzretie sa za naplnením týchto rokov. Vzhľadom na neustály nárast počtu študentov a učiteľov na PU bolo nevyhnutné predovšetkým rozširovať priestorové kapacity UK PU, čo sa podarilo realizovať vďaka týmto projektom:

2002:

Ukončenie rekonštrukcie Centrálnej knižnice (rozšírenie výpožičky, centrálnej študovne, multimediálnej a databázovej študovne, pracoviska evidencie publikačnej činnosti).

2006:

Otvorenie pracoviska UK2 v zrekonštruovaných priestoroch na Partizánskej 1 (zlúčenie knižníc PBF PU a FZ PU).

2008:

Otvorenie pracoviska UK3 v zrekonštruovaných priestoroch na GTF PU (Projekt Gréckokatolíckeho arcibiskupstva).

2008:

Otvorenie prístavby UK1 (Centrálna študovňa, študovňa EPC a rekonštrukcia vnútorných priestorov knižnice).

Podarilo sa nám tak zdvojnásobiť plochu knižnice na 2 643 m2 a počet miest v študovniach zvýšiť štvornásobne zo 78 na 303. Rozšírením Centrálnej študovne sa rapídne zlepšili aj podmienky na usporiadavanie rôznych podujatí (vernisáží, koncertov, knižných a umeleckých výstav, prezentácii a pod.), ktorých teraz v spolupráci s ostatnými súčasťami univerzity organizujeme vyše 50 ročne, čo je desaťnásobne viac ako v roku 1997. 

Spolu s novými priestormi prišla aj vyššia kvalita poskytovania knižnično-informačných služieb, ktorá bola podporená aj implementáciou informatických projektov, ktoré sú aktuálne dodnes. Vymenujme aspoň najdôležitejšie z nich:

  • Projekt KoLIN - implementácia knižnično-informačného systému ALEPH.
  • Projekt PULIBnet - vybudovanie autonómnej počítačovej siete s vlastným webovým sídlom PULIB.SK.
  • Projekt registrácie evidencie publikačnej činnosti PU - ProfLib.
  • Projekt elektronického publikovania na PU - ELDOC.
  • Projekt registrácie elektronických záverečných prác - DaWinci.

Doterajšie Vedenia Prešovskej univerzity, ale aj vedenia jednotlivých fakúlt pochopili, že bez kvalitnej knižnice nemôže byť ani kvalitná univerzita. Preto sa v duchu hesla "knižnica je srdcom univerzity" snažili a snažia v rámci svojich možností podporovať jej rozvoj, za čo im patrí naše uznanie a vďaka.  Dovolíme si preto tvrdiť, že obdobie od vzniku Prešovskej univerzity patrí k tým najsvetlejším etapám v histórii knižnice. Okrem rôznych ocenení našej práce tak zo strany čitateľov, predstaviteľov univerzity a jej súčastí, ako aj z prostredia mimo PU (Akreditačná komisia, EUCA, Slovenská národná knižnica...) to dokazujú aj kvantitatívne ukazovatele dosiahnuté v uplynulých 15-tich rokoch:

  • požičali sme 3 398 408 knižničných jednotiek, z toho 933 385 absenčne a 2 467 875 prezenčne v 6 študovniach,
  • získali a spracovali sme do knižného fondu 75 544 knižničných jednotiek,
  • spracovali sme takmer 39 000 publikačných jednotiek a 24 000 ohlasov na ne,
  • realizovali sme 316 podujatí.

Za všetkými číslami, ktoré sú uvedené na tomto mieste, však stoja ľudia, bez ktorých by knižnica bola len prázdnym, bezduchým miestom. Im patrí vďaka a uznanie za prácu, ktorú v prospech knižnice a najmä jej čitateľov odviedli, resp.  dennodenne odvádzajú.

Univerzitná knižnica PU má bezpochyby bohatú históriu, veď svoje služby poskytuje prešovskej akademickej obci už  šesť desaťročí, no stále je vitálna a plná síl, odhodlaná prijať ďalšie výzvy, ktoré na ňu čakajú a poskytovať čo najkvalitnejšie knižnično-informačné služby. 


16.05.2013